Začala som sa pozerať na svet okolo seba.

Autor: Alexandra Šojdelová | 11.3.2016 o 19:41 | Karma článku: 3,06 | Prečítané:  499x

Myslím že je to mesiac. Mesiac čo som si uvedomila, že sa na svet nepozerám. Len akosi prechádzam, pomedzi davy ľudí, pomedzi budovy, stromy, mosty. A oči mám ešte stále zdravé. Vidím a môžem vidieť! Veď už len to je dar!

Ráno som šla ako zvyčajne do práce. Obyčajný deň, myslím že to bola streda. Niekde uprostred cesty/autobusom/ som sa obzrela a stál tam. Nie, žiadny super chlap,  nič ako super sexi chlapík, ale IT chlapec od nás zo spoločnosti. Neodbytný, niekoľko krát mi posielal žiadosť o priateľstvo na FB a pritom nebol schopný ani pozdraviť. V tom istom momente sa on pozrel na mňa. Smutne, niet sa čo čudovať... A otočil hlavu na opačnú stranu. Najironickejšie na tom je, že som stála od neho taký kúsok a nevšimla si ho. Keby som sa pozerala okolo seba, videla by som ho a šla by som sa postaviť inam. Ale o to nejde. Na ďalší deň, v neskoršom autobuse som tiež stála už zopár dlhých minút, zahĺbená, ako inak do svojich myšlienok a v tom na mňa niekto prehovoril. Kolega, hneď vedľa mňa. Zo svojho prehrávača počúval hudbu, keď sa obzeral zbadal ma. Stála som hneď vedľa neho!!!! A nevšimla som si ho! A to bol ten moment kedy som si naozaj uvedomila, že sa nepozerám. Nevšímam si nikoho a nič. Nie, nie som zahľadená sama do seba, len ma pohltili vlastné myšlienky a trápenia, ale tak veľmi, že vôbec nevnímam život okolo. Nevidím ľudí, nevidím prírodu, mesto... Nič, len sa trápim vo svojom vlastnom svete a ten vonkajší zanedbávam. A to je škoda, pretože sa mám na čo pozerať. Štastní, smutní, opití ľudia, hnevajúci sa, šialení... Uvedomila som si /sama/ že život je naozaj príliš krátky a ak ho chcem žiť dôstojne/rozumej po svojom dôstojne/ a byť spokojná, musím sa obzerať a dívať kam sa len dá. Na ľudí, prírodu, stavby, pamiatky. Lebo aj tí šialení a zlí ľudia ma môžu niekam posunúť. Minimálne mi ukážu, že pre mňa ich spôsob života nie je cesta...

Nie som tu/na svete/ sama a to je na tom to pekné! Sľúbila som samej sebe, že si to budem užívať. Kým sa dá, kým vidím, cítim, kým žijem. Slnko, mraky, búrku a dokonca aj hmlu. Lebo to sú dôkazy, že ešte stále som. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?