Zlomená....

Autor: Alexandra Šojdelová | 16.5.2016 o 12:54 | (upravené 16.5.2016 o 14:18) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  1419x

Nechal si ma tu samu... V tichu a smútku. Sedím tu, plačem a premýšľam kde sa stala chyba. Bolo to ako vo sne, no v sekunde sa to zmenilo na nočnú moru. Strácam dych, strácam slová. Zabil si všetko to pekné, čo si vo mne zapálil. 

Je možný tento vodopád bolesti čo cítim?! Je možné ísť ďalej a neobzerať sa, či tam niekde si? Nebyť s tebou?! Som ako strom, ktorý stál majestátne a silný, no búrka čo prišla ho zlomila. Všetky konáre sú polámané dookola a neviem či niekedy narastú nové. Sníva sa mi? Nie, je to skutočné. Tá bolesť a všetko čo cítim je tak strašne skutočné. Realita nikdy tak nebolela, nikdy predtým nebola tak smutná a bezfarebná. Ako keď pozeráš staré fotografie a vnímaš čo je za tým, ten príbeh ktorý sa odohral kedysi. Vnímaš, čo prežili ľudia na obrázku. Zabil si ma, slovami, vetami. Pomaly ale isto umieram, moje srdce je ako puzzle, len neviem či sa niekedy opäť premení na kompletný obrázok. Nerozumiem ako tvoje pery mohli vysloviť niečo, čo tvoje oči popreli. Ako je možné zmeniť postoj tak rýchlo? Ako sa môže cit tak rýchlo stratiť? Povedz mi, prosím, čím to je, čím to je, že mi tak ubližuješ? Dala som ti všetko, srdce na zlatom podnose, dušu, spomienky, lásku. Dala som ti všetko to dobré, ale aj to zlé zo mňa.. Ako mám ďalej žiť? Žiť bez teba? Napriek tomu ako si mi vytrhol srdce a potrhal ho na márne kúsky ťa nedokážem nenávidieť, nedokážem ti želať nič zlé. Len si prajem, aby si aspoň raz necúvol, pozrel do svojho vnútra a prestal sa brániť pocitom. Ja viem, že tá láska tam je, ja to vidím. A dúfam, že jedného dňa to pochopíš aj ty. Prestaneš sa báť, budeš kráčať bez dáždnika v daždi a budeš ľúbiť. Celým svojim srdcom, celou svojou podstatou a bytosťou. Myslela som, naivne a hlúpo, že to budem ja kto ti ukáže aký naozaj si, že si normálny, aj keď to popieraš. Že vieš byť vážny, chápavý a skutočný. Nepodarilo sa mi to. Tvoje druhé ja, to detské asi stále dúfa, že takto je to správne. Je to tvoj pancier, do ktorého sa schováš keď to začne byť vážne. Keď je tvoje srdce silnejšie ako rozum a keď sa zľakneš, vtedy utečieš a si presvedčený že to tak má byť. Že nie si chlap na seriózny vzťah, že takto ti je dobre. Život si treba užívať, bez záväzkov, bez ťažkostí. Asi ti niekto kedysi dávno zlomil srdce a toto je spôsob akým ženy od seba odstrkuješ.  No ja dúfam, že to raz pochopíš a prestaneš sa hrať na silného „alfa samca“ ktorý je sebestačný. Striedať ženy nie je umenie. Láska je umenie. Otvoriť svoje srdce a dávať druhému všetko. To je ozajstný život, snáď to raz pochopíš. 

Moja láska pomaly umiera, ale ty ži ďalej. Bez starostí, bez obzerania sa  do minulosti. Až raz toto všetko uvidíš inými očami, možno si na mňa spomenieš.  Na ja už budem snáď šťastná a ľúbená niekým, kto sa nebojí.

A tak tu sedím sama, so svojimi slzami a bolesťou. Bez lásky, no s vierou, že to raz prebolí.

PS: Aj tak ta ľúbim. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?